Share.

    14 Kommentare

    1. Hej no pokial neviete tak Hlinka bol silny narodniar ktori bojoval proti madarizacii ale rozumu moc nepobral. Na vlastnu pest sa vydal hadat sa ze slovaci maju mat vacsiu autonomia do pariza kde vtedy bol Benes ktori sa snazil vyjednat podmienky novej republiky. Samozrejme ho do toho ukecali madari aby natakonvali sance na ceskoslovensky stat.

      Ona prva republika mala dost zaujimavu politicku sitauciu, Gardisti, Henlainovci. Vela veci na ktore uz sa zabudlo.

    2. Celkem fail, kolik lidí neví, kdo to byl…

      Edit: Za co jako downvote vy opice nevzdělaný?

    3. Grnd_Control on

      Andrej Hlinka (27. 9. 1864 – 16. 8. 1938)

      Katolícky kňaz, politik a jeden z najvýznamnejších slovenských lídrov prvej polovice 20. storočia, ktorý sa celý život usiloval o rovnoprávne postavenie Slovákov v spoločnom štáte s Čechmi.

      Pôvod a kňazská služba
      • Narodil sa v Černovej pri Ružomberku v roľníckej rodine.
      • Po štúdiách na gymnáziu a v kňazskom seminári (Spišská Kapitula) bol roku 1889 vysvätený za kňaza.
      • Ako farár v Ružomberku sa preslávil sociálnou angažovanosťou: zakladal úverové družstvá, spolky a podporoval slovenské kultúrne aktivity.
      • V roku 1907 sa jeho meno spája s Černovskou tragédiou, keď žandári strieľali do veriacich brániacich právo, aby kostol posvätil ich kňaz – Hlinka. Udalosť mala medzinárodný ohlas ako príklad útlaku Slovákov v Uhorsku.

      Politika a vzťah k Československu
      • Pred rokom 1918 kritizoval maďarizačnú politiku, bol väznený a stal sa jedným z hlavných vodcov slovenského národného hnutia.
      • Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa zreteľne hlásil k spoločnému štátu Čechov a Slovákov.
      • Spoluzakladal Slovenskú ľudovú stranu (neskôr HSĽS) a v jej mene presadzoval autonómiu Slovenska v rámci Československa, nie rozbitie štátu. Odvolával sa na Pittsburghskú dohodu, ktorá takú autonómiu sľubovala.
      • Jeho cieľom bolo posilniť slovenské samosprávne práva, ale zotrvanie v spoločnom štáte nikdy nespochybnil.

      Vzťah s Tomášom G. Masarykom
      • Masaryk Hlinku pravdepodobne nevnímal priaznivo, keďže Hlinka bol populárny líder s vlastnou politickou základňou a reálnym konkurentom vo vplyve na Slovensku.
      • Ich rozdielne predstavy o podobe republiky – centralizmus verzus väčšia autonómia – prirodzene viedli k napätiu.

      Smrť a neskoršie zneužitie mena
      • Hlinka zomrel 16. augusta 1938, pred Mníchovom a pred vznikom Slovenského štátu.
      • Následné autoritárske a kolaborantské kroky HSĽS pod vedením Jozefa Tisa sa odohrali už bez Hlinkovho vplyvu.
      • Jeho meno a odkaz boli zneužité propagandou režimu počas druhej svetovej vojny, no historické fakty potvrdzujú, že Hlinka s tým nemohol mať nič spoločné.

    4. Hlinka zemřel 1938, někdo by se měl pokusit najít jeho poslední slova, šance na counter-roast

    5. PhotoResponsible7779 on

      Ti, kteří se Masarykovou osobností zabývali, jistě potvrdí, že toto negativní hodnocení Hlinky není nijak nové ani překvapující. Ale ani moc vypovídající, musíme totiž vzít v úvahu, že Masaryk se rád vyjadřoval s despektem skoro o všech, klidně i o nejoddannějším Herbenovi (taky anglicky: „stupid, simply stupid“), a ideálně si dal záležet na tom, aby to bylo ostentativní (jako třeba u Pekaře – kolikrát jen zopakoval, že Pekař neumí myslet, nechce myslet, nerozumí historii, nedostává se mu vzdělání historického apod.), polemiku s Riegrem zase otevřel tím, že s ním nebude diskutovat, protože k tomu Rieger není kvalifikován, ale prostě mu vysvětlí, jak to je, když byl pozván na veřejnou diskusi s katolickými teology, ukončil svou řeč tím, že on téma známe mnohem lépe, než jeho odpůrci „všichni dohromady“, ale ti se od něj mohou mnoho přiučit. Atd.
      Takže ono stojí spíše za pozornost, když Masaryk někoho *neoznačoval* za hlupáka. Z osob, s kterými se stýkal, to byl Edvard Beneš.

    Leave A Reply