Zuletzt merke ich, wie öfter ich anfange, mit mir selbst zu sprechen. Es stammt aus der Arbeit, wenn ich die Technik gelernt habe "Sprich mit der Ente" (https://en.wikipedia.org/wiki/rubber\_duck\_debugging), das ist die Tatsache, dass eine großartige Sache, wenn ich Gehirnfäden bewegen muss. Das Problem, aber es ist, dass ich bereits bemerke, wie ich mir selbst nicht erkläre Dinge und manchmal spreche ich laut mit mir, was mir hilft, eine Situation zu überwinden oder über nachzudenken.
Bitte helfen Sie! Ich möchte nicht mit mir als komplettem Idiot aus dem Institut sprechen! Ich versuche es nicht zu tun, aber manchmal rede ich einfach darüber, auch wenn ich alleine auf der Straße gehe 🤦eitung
Začínam sa rozprávať sám zo sebou
byu/Elegant_Pizza734 inSlovakia
Von Elegant_Pizza734
23 Kommentare
Nos gumenu kacicku stale zo sebou a uz sa nebudes „blazon“, ale cool programator.
Na druhej strane ludia sa rozpravaju zo psami, chat-gpt, vesmirom, v com je toto horsie?
Daj si 3 otče náš, 3 zdravas a 3 sláva.
Občas sa musíš porozprávať s niekym inteligentným. Je tak?
to je feature a nie bug.
[deleted]
Daj si sluchátka do uší a je po probléme 😀
Kup si psa haha
Váž si svoj vnútorný dialóg, niektorí ho nemajú alebo nepočúvajú a potom trepnú každú kravinu, ktorá im napadne. V spoločnosti sa zbytočne stigmatizuje rozprávanie sa so sebou samým, pričom v skutočnosti sú problémové len jeho extrémne prejavy.
Je úplne v poriadku vidieť človeka, ktorý je v mysli hlboko pohrúžený do nejakej problematiky a popri tom si sám pre seba niečo mrmle. Problém by bol, keby na seba dvíhal hlas, kričal alebo nedajbože ziapal na celú ulicu. To už zaváňa schizofréniou alebo inou diagnózou. Hranica, ktorá oddeľuje normálne a asociálne správanie je v tomto prípade pomerne ľahko rozlíšiteľná.
Tvoj problem nie je to ze sa rozpravas sam so sebou ale to ze sa bojis co si o tebe myslia ostatni…
Ostatni ta maju v pazi lebo sa venuju diskusii co vedu sami so sebou…
Vela veci si este budes musiet so sebou vydiskutovat aby si nasiel svoje stastie.
Nasaď si slúchadlá, potom si ľudia budú myslieť, že telefonuješ.
Uplny idiot z ustavu? wtf kamo
Neviem co ta na tom tak rozrusuje, ale robi to extremne vela ludi a neni na tom nic zle. Vies tak approachnut mnohe situacie a vyriesit ich, mne to velmi pomaha. Nie si kvoli tomu schizofrenik 😂
Uplne bežne u mna a je mi to uplne u pi..😂
Čítala som pred rokmi jednu štúdiu, že samomluva je znakom vyššej inteligencie. Robia to zvyčajne ľudia, ktorý sú inteligentnejší.
Ten príklad „človeka z ústavu“, predpokladam, že oni nejakou formou aj počujú odpoveď, takže kým v hlave nepočuješ nikoho ďalšieho, si vpohode.
Úplne normálna vec. Pravidelne mi to pomáha niečo premyslieť alebo zorganizovať.
Bola vskutku chyba otvárať ústa. Funguje to aj mlčky. Asi sa musíš prevychovať. Dávaj si tresty keď do sebou začneš hovoriť.
Aj na verejnosti to bude lepšie vyzerať 😂
To akože si si dovolil rozmýšľať – a ešte aj nahlas?!! Do gulagu!
Je to dokonca odporúčané, keď chceš mať pevnejšiu niť myšlienok. Funguje to ako ventil. Veď neprišlo ti zvláštne, že keď niekto nadáva sám pre seba, síce si nepomôže, ale pri určitej intenzite pocitov to spustí? Tak prečo by to malo fungovať len na hejt? Čo ak si práveže jediný, kto to má správne? 😅
Mal som kolegu, co si tez takto v praci rozpraval.
Akurat za dva roky presiel fazu kedy sam so sebou argumentoval a hadal sa o pracovnom postupe. Az to preslo ze si zacal pleskat po rukach, ked mu argument nevysiel, alebo si sam poradil hlupost.
Ja to robim tiez dokonca sam seba volam kamo 😀 Bezne si hovorim co ti jebe kamo to je vpici 😀
Niekedy musim ist autom 900km.
10 hodin sa rozpravam sam so sebou a nepride mi to cudne. Celkom dobre sa zabavim a precistim hlavu.
Mal by si sa o tom s niekym porozpravat. Skusal si so sebou?
What??!? Ja si rozpravam aj vtipy, smejem sa na nich aj virtualne lajkujem.
Občas potrebuješ aj kvalitnú spoločnosť… a kto je lepšia spoločnosť než ty?
Je to normalne a robi to tak takmer kazdy – ja skor nemam pochopenie pre ludi, co to nerobia. Ak to nechces robit tak to nerob, alebo sa s tym zmier, neviem o nijakej „rade ako prestat“ s niecim pre mna tak prirodzenym.